Ľekcie vychodňarskej gramatiky - piata časc

Dnešna ľekcia budze rozdzeľena na dva časci. Napred še mušim vyjadric ku problemu mekeho a tvardeho i. Berem sebe ku šercu komentare šickych ľudzi a davam im za pravdu. Vychodňarčina verabože ňema tvarde i a zato še aj ja odteraz budzem vyjadrovac ľem za pomoci mekeho. Ňebulo temu doteraz tak i kedz toten fakt som sebe uvedomoval, aľe z vlastnej pohodlnosci som še na to vykašľel.

No aľe podzme ku veci. Neška rozobereme jav, kteri najdzece aj v spisovnej slovenčiňe, ale vichodňarčina temu dala korunu načisto. Kukneme kuščok na vokaľizovane predložki.

Vokaľizacia je jav dze dochadza ku pripojeňu samohlaski k dovtedi spoluhlaskovej predložke. Čisto je to dobre na to, že možece ľepši vislovovac. Čežko še povie po slovenski “v štvrtok” no a na to še tam prida “o” a poviece “vo štvrtok.” Nič mudreho chlapci na jazikovednim ustave neobjaviľi, bo pojem “vo štvartek” poznaju vichodňare už davno.

Aľe to bi nebula vichodňarčina, kebi problematiku ňedocahla daľej jak šicke ostatne jaziki. A zato mame aj na vichodze vokaľizaciu. Najznamejše vokaľizovane predložki vo vichodňarčiňe su: “zos” a “vof.”

Prikladi použica su bars jednoduche. Kedz chcese povedzec, že sce buľi na višetreňe (z predchadzajucich ľekcioch už znace, že sce šľi do doktora, abo jak dakto spravňe povedzel do dochtora) a stretnece še s Pištom dakdzi v Popradze pred Priorom, ta mu poviece: “Idzem zos dochtora.” Daľši priklad je: “Zrobim to vof piatek!” Co je aľe uznajce sami somarina, bo v piatek še už bars nerobi. Na sami zaver priklad, ktori še zrodzil včera večar po druhim pive v bratislavskej pivarni Luna, kedz sme še pokušaľi preložic slovo zvnutra. To še preklada: “zos dnuka.”

Nabuduce rozobereme fenomen vichodňarskeho jazika a sice slovo fras. Trimce še.