21.08.2008 21:28

Ľekcie vychodňarskej gramatiky - perša časc

 Jak už bulo davnejši sľubovano, kukneme še kus na zub aj vychodňarskej gramatike, bo neni to zaš vec trivijalna, jak by sebe dakto mohol myšľec. Šicke mojo poznatky budu vychadzac z Noveši (pre teho kto nezna dze to, ta to je Spišská Nová Ves) a bľizkych dedzinoch.

Perva a podstatna vec, kteru je treba prebrac v pripadze poradnej vychodňarskej gramatiky je pojem dva a dve. Ten perši je jasny, ten druhy vychodňarčina skoro nepozna.

V spisovnej slovenčine je šicko jasne. V mužskim rodze, abo jak šaľeňaci na jazykovednym ustave povedzeľi: “maskulinum” je šicko dva razy. Tak mace napriklad dva pohare, dva domy, dva rumy abo dva traktory. To by bulo v poradku.

Kompľikacia pridze, kedz še do teho zamontuju ženy a dzeci, rozumej žensky (femininum) abo stredny (neutrum) rod. Jak furt. Kedz su v tim ženy a dzeci ta je problem. Dobre na vychodňarčiňe je to, že sebe zo ženoch a dzecoch čežku hlavu nerobi. Na rozdiel od spisovnej slovenčiny, dze mace dve ženy, dve borovičky, dve po papuľi a dve dzeci, ta na vychodze budzece mac furt dva ženy. I kedz povedzme sebe rovno, že dakedy aj jedna veľo. Takisto mace dva dzeci, dva piva, dva borovičky a kedy nezoberece kamaratom v karčme nič, ta aj dva po papuľi dostanece.

A ešči jeden prakticky priklad, kedz še vas opytaju: “Aký je čas?” ta teraz im už kľudňe možece odpovedzec tak, jak še patri, že: “Dva hodzin!” Mame aj postrehy z Baňskej Bystrici, že še pribľižuju ku vychodňarom a ňe opačne, bo tam sebe zaš objednavaju v karčme furt ľem “dva piva.”

Co dodac na zaver peršej ľekciji? Bula kratka, bo vas nemožem preťažovac takoj od začatku, aľe bula podstatna. Teraz možece vyražic do uľicoch a spokojne šicko v obchodze pytac po dvoch. Bo už znace, že šicko je “dva.” Nikto vo Vranove abo Stakčine už na vas nebudze v takim pripadze kukac jak na sprosteho. Jak vidzice rečovac abo hutoric po vychodňarski neni až tak zložite.

Nabuduce še kukneme na pomnožne čislo, bo tam dochadza ku veľo chybom.

A ešči mi neda nepovedzec, že jazykovedny ustav, ktery už tu bul spominany by na vychodze mal životnosc od prestrihnuca pasky tak po pervu obedňajšu prestavku. Potim by ho zavreľi, bo by vidzeľi, že ho netreba.

—————

Späť


Diskusná téma: Ľekcie vychodňarskej gramatiky - perša časc

Dátum: 30.08.2012

Vložil: Koú

Titulok: knižka

Ňit ľepšej ľiteraturi jak v rodnim jaziku. Nabic pujdzem i ja sebe kupic a budzem mohol čitac po večaroch. Jaki budzem vecka premudreti

Odpovedať

—————

Dátum: 19.06.2009

Vložil: elemia

Titulok: "y"?

"y"? to co je? ňeňi to tak, že vichodňarčina "y" ňezna? ja poznam janka lazorika (neznam či i vi, aľe je to je zastanca vichodňarčini, i piše knihi vof vichodňarčiňe) a aňi jedno slovo co on napisal ňemá y... bo gramatika tu vichodzi z jednoho - piš jak čuješ... ta jak to teraz? bo mňe še furt nezdá, žeby nam tam toto "y" šedzelo...

aľe inač še mi to tu bars pači :)

Odpovedať

—————

Dátum: 22.08.2008

Vložil: GreatMilan

Titulok: Veľka dzeka

Ani som o ňim vobec neznal. Kupim sebe ho co najskorej a budzem dobre spac : ))

Odpovedať

—————

Dátum: 22.08.2008

Vložil: Mihaľovčan

Titulok: Konečne jest i slovnik pre nas

Inakši ľubi še mi toten web bo a taku fajnu tematiku jich je malo a Chcem se pochvaľic ze mi sebe kupil fajnu kižku, jest tam cez 60 tisic slov po našim.


Východoslovenský slovník. I. a II. diel
Ondrej R. Halaga

vydalo vydavatelstvo UNIVERSUM u Prešove

Odpovedať

—————





TOPlist