Ľekcie vychodňarskej gramatiky - druha časc
V druhej časci našeho kurzu vychodňarčiny, ktera jak isto dobre myšľice budze navezovac na pervu, sebe povieme daco o pomnožnym čišľe. Isto znace co to. Napriklad kedz še rano obľekace ta sebe obľečece, abo jak na špišu rečuju vcahnece nohavice. Potim sebe dace košuľu a jak modni doplnok, bo aj vychodňare už čuľi co to moda, sebe na ruku dace hodzinky.
A tu dochadza ku častej chybe. Nohavice su v poradku, bo aj kedz su ľem jedne, ta su vlastne dva. Nožnice takisto. Co aľe s hodzinkami abo dzverami? Takisto su ľem jedne, aľe oni aj ostaňu ľem jedne. No a za to každy poradny vychodňar sebe na ruku nedava hodzinky, ale hodzinku. Tote co na špišu maju pôvod abo koreňe u špiskych nemcoch ta sebe davaju vekerku, aľe to už neni calkom spravne bo vekerka je skorej budik a ne hodzinka. No a žeby bulo jasne, ta aj v spoločenskej konverzacii še použiva vyraz: “Maš hodzinku?” Toto samozrejme može mac dva vyznamy - či už ma ten človek hodzinku na ruke abo ma hodzinku čas. Žeby še predešlo nedorozumeňu ta treba takoj vetu rozvic a še aj pytac daľej. Bo kto še veľo pyta, ten še veľo dozna, ňe? Potim taka debata vyžira tak: “Maš hodzinku? Keľo hodzin?” Jak už po peršej ľekcii vam je jasne, ta spravna odpoveď je: “Dva” a v žadnim pripadze ne: “Dve.” Ina možnosc toteho dialogu (a aj čascejši še opakujuca) je: “Maš hodzinku? Ta kedz hej, ta poc na pivo!” Spravna odpoveď budze: “Ta hybaj!” abo: “Ta podzme vypic!” Dufam, že še mi podarilo vam objasnic jak funguje slovo hodzinka vo vychodňarčine. S dzverami je to inakši a dzvere su furt dzvere v množnym čišľe aj kedz su ľem jedne. Kedz poznace daľše tvary podobne hodzinke ta pripišce do komentaroch, nech su šicke erudovane, ne ľem vy. Nabuduce še kukneme na veľku zaujimavosc vychodňarčiny a to na buduco-minule pričastie činne.
—————