Gadžo v mesce - časc treca

 V mesce spoznace gadža bars ľehko. Tote starše zvykňu byc obľečene v šuščakoch abo poľskych rifľoch, na nohoch maju botasky a naisto maju abo igeľitku abo maľučky koženkovy ridikiľ. Mladše še znaju jakš-takš poobľekac a aspoň naoko to vypatra dobre, aľe kedz kuknece bľižej ta zbačice, že napriklad zapomľi opasek do nohavicoch.

Takoj jak zaparkuje pred Jednotu a vystupi z motora ta vycahne cigaretľe a muši zakuric. Bez teho ani dnuka nevejdze. Kedz už še inakši neda a gadžo vidzi, že ho žena ľem tak od sebe nepušči ta vejdze do obchodu a idze pokukac. A zatiaľ co še žena zaujima o muku, cuker a veci dzecom do školy, chlop kuka dze jaka uhlova bruska, flexka abo najnovši silikonovy tmel.

Dnešnej modze gadžove nerozumia. Hlavne tote starše ne a tak še bežne stane, že kedz okolo nich prejdze dajaka šedzomnastka v kratkej sukni a s vystrihom až po pas, tak chlop sebe tak pomyšľi jake by to asi bulo (na svojo už bars nepameta) a žena doras začne nahlas komentovac, že tote mlade nemaju chochmesu. No a tak šicke meščani nadaľeko spoznaju gadža, bo ich čuc z Noveši až dakdzi do Smižan.

Veľo by še dalo ešči o gadžoch rečovac, aľe v najľepšim treba prestac a tak i ja skončim.

Na zaver ešči raz male vyšvetľene: Vychodňare mojo, mam vas rad. Neže še budzece hnevac, za toten blog. Nemace še preco, bo šicko je raz pervy raz a každy z nas raz bul…

…gadžo v mesce