Gadžo v mesce - časc perša

 Isto sce to už čuľi. Kedz ňe, ta budzece. Začneme s definiciu, žeby nevznikaľi dohady. Co to vlastne toten gadžo v mesce je?

Gadžo, inakši povedzeno aj šedľak, je čľovek, ktery nigda v živoce nebul vo veľkim mesce. Veľke mesta, aj kedz še to dakemu nezda su aj u nas na Slovensku. Bratislava, Košice, Prešov abo Trenčin. Tu sebe aľe treba uvedomic, že pre gadža zdakadzi z Tomašovec, abo Špiskej Soboty je už aj Poprad, abo taka Bystrica calkom veľke mesco. Všeobecne povedzeno, šicke mesta dze chodza autobusy choľem po čislo šesc su už take, dze še gadžo može stracic.

Typicki gadžo ma Škodu stodvacec, najmenej vo vybave GLX aj s naľepkami "Power Fuel" abo "Racing". Čita še to pouer fjúl abo rejcink a po špiski to znamena benzin abo pretekar. Nemohľi tak napisac, žeby šicke rozumeľi? Ľepše gadžove (bo aj take su) už maju aj Favorita abo Fabiu. Najskorej totych gadžoch spoznace tak, že turuju motore aj do pejc tišic otačkoch za minutu, naisto maju biele botasky a okuľare za 199 korun z Teska. Kedz začnu rečovac s predavačku dagdzi v Makše v Popradze ta doras ich čuc bo jednak kriča a aj kedz še pokušaju o spisovnu slovenčinu, prizvuk čuc až do Kvetnici.

Aľe žeby sme ľudzi na vychodze furt ľem neohvarali, bo jednak še to nepatri a jednak sebe to nezasluža ta v druhej časci sebe povieme, co taky gadžo je schopny dokazac.