Archív článkov
21.08.2008 21:55
Vinobraňe pri Prešove
Še budzece čudovaľi (vidzice jak še tvori buduci čas? No to ľem tak na okraj.), aľe vychod ňe je ľem oblasc dze še pestuju gruľe (bandurki, krumpľe), aľe dari še na vychodze aj viniču. Ňe sice v takej miere, jak okolo Pezinka a Modry, aľe preci hej. Sice, vecej še dari šľivovici, aľe kto ma...
—————
21.08.2008 21:50
Na vychodze še pije…
A je to holy fakt a nič s tym nezrobice. Ziscil som aľe, že tak jak na vychodze še pije, ta calkom tak isto še pije i v Nitre, Baňskej Bystrici, Trenčine a Bratislave. Možno zato, že tam tiš vychodňare. No a čim vecej peňežoch, ta tym vecej še pije. Akurat v totim smere je vychod inakši, bo...
—————
21.08.2008 21:44
Jak zrobic konec šveta
Znace jak še da zrobic konec šveta? Na vychodze už ani toto neni neobvykle, co je daľši dôkaz teho, že vychodňare, kedz chcu, ta dokažu šicko.
Perši vychodňar, ktoremu še tota vec podarila a predbehnul tak Nostradamusa, Sybilu aj Mečiara je starosta Sabinova. Ani še pri tym bars nenarobil....
—————
21.08.2008 21:42
Ľekcie vychodňarskej gramatiky - piata časc
Dnešna ľekcia budze rozdzeľena na dva časci. Napred še mušim vyjadric ku problemu mekeho a tvardeho i. Berem sebe ku šercu komentare šickych ľudzi a davam im za pravdu. Vychodňarčina verabože ňema tvarde i a zato še aj ja odteraz budzem vyjadrovac ľem za pomoci mekeho. Ňebulo temu doteraz...
—————
21.08.2008 21:37
Ľekcie vychodňarskej gramatiky - štvarta časc
Neška budze kratka ľekcia, bo aj oddychove hodziny muša byc. To mace tak jak kedz v škoľe napred mace matematiku a potom dva hodziny telesnej. Bo vtedy možece odychnuc.
Rozebereme priklad, ktery ma v realnym švece, dze zuri El Ňiňo, H5N1, Fico a švekry, dosc veľke opodstatňeňe. Všadzi...
—————
21.08.2008 21:32
Ľekcie vychodňarskej gramatiky - treca časc
Neška sebe prebereme, jak už isto šicke tušice, buduco-minule pričastie činne. Toten pojem ešči ňe je oficialni v gramatickych knižkoch, aľe už še na tim robi a raz tam budze isto. Angličaňe predbehľi dobu a oni už su na vychodňaroch pripravene. Tam še toten pojem budze volac “future...
—————
21.08.2008 21:29
Ľekcie vychodňarskej gramatiky - druha časc
V druhej časci našeho kurzu vychodňarčiny, ktera jak isto dobre myšľice budze navezovac na pervu, sebe povieme daco o pomnožnym čišľe. Isto znace co to. Napriklad kedz še rano obľekace ta sebe obľečece, abo jak na špišu rečuju vcahnece nohavice. Potim sebe dace košuľu a jak modni doplnok, bo...
—————
21.08.2008 21:28
Ľekcie vychodňarskej gramatiky - perša časc
Jak už bulo davnejši sľubovano, kukneme še kus na zub aj vychodňarskej gramatike, bo neni to zaš vec trivijalna, jak by sebe dakto mohol myšľec. Šicke mojo poznatky budu vychadzac z Noveši (pre teho kto nezna dze to, ta to je Spišská Nová Ves) a bľizkych dedzinoch.
Perva a podstatna vec,...
—————
21.08.2008 19:43
Stare pravdi i vidumanki
Ňebudzem dobri, ňebudzem, kim me neodru na buben, kedz na mňe budu bubnovac, potim ľem budzem šľubovac.
Dze chlop ňemože, žena pomože.
Moda tu, moda tam, ale ric patri do nohavic.
Hlava šiveje, rozum šaľeje
Cigan še mu dobija...
—————
21.08.2008 19:40
Figľe a šmiški
Hluchi: Ujcu, čerči ci blatnik. Co? Čerči ci blatnik. Ňečujem bo mi čerči blatnik.
Co ľepši? Dzedo ľecel do Ameriki a pita še ľetuški: "Ňebudzece davac padaki? "Ňe" Aľe na šifoch davaju zachranne pasi." To je pravda, aľe mi ňesme na morju, dzedu. "Ta ňeznam či to...
—————